Slzy mi stekajú po tvári,
v nádeji, že to je len klam,
že si ma neopustil,
iným tu srdce lám.
Snažila som sa ti vyhovieť vo všetkom,
ty si bol zaslepený,
a keď si mohol mat všetko,
kašľal si na mňa,
otázkou je, bol si ma hodný?
Existuje nejaká izba, kde ta môžem držať?
Nejaká izba, kde ta môžem milovať?
Neznášam to emočné vypätie,
kde emócie idú skrz moju dušu,
kde sa ukrývajú všetky rany spáchané životom.
Prosím ešte raz, iným srdce lám...

Prišla ku mne, povedala napi sa.

Zmýšľam kľudne, Amygdala varí sa.

Podala mi pohár whisky, pomaly sa nadýchla,

mám déjà vu a dostatok starých rán.

Už to nechcem opakovať,

radšej to pôjdem zapiť sám,

ona bola čierna vdova,

už dávam pozor s kým sa hrám.

                     Prišla znova,

                     tá spomienka čo podá pohár,

                     tento krát jej už odolám,

                     z hlavy dostanem všetky slová.

Prišla ku mne, povedala napi sa

a tak som teda napísal.

A naozaj nastal prelom.

                Terapia perom.

Panteri sa chystajú na boj s ľuďmi,

brúsia si zuby, lev je kľudný.

Vlci sa motivujú v tónoch hudby

vijú na mesiac, lev je kľudný.

Hyeny sa smejú, že kruh je bludný,

deň ktorý sa blíži, bude súdny.

Slony sú v zástupe, žiaden únik,

kly nabrúsené, lev sa budí.

Paviány vreštia, bijú na bubny,

posledný boj, zvery s ľuďmi.

Bojové pole sa plní supmi,

pichlavý pocit strachu v hrudi.

Boj o celý svet, žiaden súcit,

boj o svet, ktorý bol dlho smutný.

Gorily bijú do pŕs v džungli,

lev zareval, všetci stuhli.

Pôda je vyschnutá, planéta smúti,

lev predstúpil vpred, pred miliardy ľudí.

Hriva veje vo vetre, zvery mu uhli,

sám proti presile, oheň má v srdci.

Matka príroda si to od ľudí nezaslúži!

Matka je láskavá a lev jej slúži.

Začala búrka, svet sa búri,

dážď bičuje a vietor zúri.

Hrdý pohľad a pevný postoj,

lev nikdy nebude otrok,

tráva rastie na miestach, ktorých sa dotkol,

sloboda pre svet, pravda a voľnosť.

Povel k útoku ľudia už dali

ľudia chú planétu, ktorú si brali.

Lev stojí pokojne, hlboký nádych,

radšej zomrie slobodný, život v klietke nestrávi.

Ľudia vyhrali, bolo to jasné,

no príbeh leva ostáva žiariť jasne.

O odvahe leva sa píšu básne,

to ľudia sú zvery. Posledný nech zhasne.